Pri dedení zo zákona sa dedičia na Slovensku rozdeľujú do štyroch dedičských skupín. Prednosť majú deti a manžel alebo manželka. Ak potomkovia nededia, prichádzajú do úvahy ďalší príbuzní a za určitých podmienok aj človek, ktorý so zosnulým žil v spoločnej domácnosti. Súrodenci preto spravidla nededia popri deťoch a nezosobášený partner nemá rovnaké postavenie ako manžel.

O tom, kto dedičstvo dostane, nerozhoduje iba príbuzenský vzťah. Dôležité je aj to, či zosnulý zanechal závet, či niektorý dedič dedičstvo odmietol a čo vôbec patrí do dedičstva.
Vysvetľujeme pravidlá účinné v roku 2026 a následne aj zmeny, ktoré prinesie nový Občiansky zákonník od 1. júla 2027.
Dedenie podľa dedičských skupín
Dedičské skupiny sa uplatňujú pri dedení zo zákona. Typickým prípadom je situácia, keď zosnulý nezanechal závet. Použijú sa aj vtedy, keď závet upravuje iba časť majetku alebo keď dedič zo závetu dedičstvo nenadobudne a nastúpia zákonní dedičia.
Zosnulého, po ktorom sa dedí, zákon označuje ako poručiteľa.
Skupiny sa neposudzujú naraz. Najskôr sa skúma, či sa dedí v prvej skupine. K ďalšej sa prechádza až po splnení zákonných podmienok. Nie je teda možné rozdeliť majetok medzi deti, rodičov a súrodencov iba preto, že všetci patria do rodiny.
Zároveň treba odlišovať dve otázky – kto je dedičom a čo konkrétne z dedičstva nadobudne. Dedičské podiely určujú východisko, dedičia sa však môžu v konaní dohodnúť napríklad tak, že byt pripadne jednému z nich a ostatných vyplatí. Dohodu musí schváliť súd prostredníctvom povereného notára.
Štyri dedičské skupiny v prehľadnej tabuľke
Nasledujúca tabuľka zachytáva aktuálnu úpravu podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
| Dedičská skupina | Kto dedí | Ako sa rozdeľuje dedičstvo |
|---|---|---|
| Prvá | Deti a manžel alebo manželka. Namiesto dieťaťa, ktoré nededí, môžu nastúpiť jeho potomkovia. | Deti a manžel rovnakým dielom. Potomkovia dieťaťa si rozdelia podiel, ktorý by pripadol tomuto dieťaťu. |
| Druhá | Ak nededia potomkovia – manžel, rodičia a osoby spĺňajúce podmienky spoločnej domácnosti. | Rovnakým dielom, manžel však dostane vždy najmenej polovicu dedičstva. |
| Tretia | Ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia – súrodenci a osoby spĺňajúce podmienky spoločnej domácnosti. Namiesto súrodenca môžu dediť jeho deti. | Rovnakým dielom; deti súrodenca si rozdelia jeho podiel. |
| Štvrtá | Ak nededí nikto v tretej skupine – prarodičia. Ak nededí žiadny z nich, ich deti. | Prarodičia rovnakým dielom. Ak nenastúpi žiadny prarodič, rovnakým dielom ich deti. |
Prvá dedičská skupina – deti a manžel
Podľa § 473 Občianskeho zákonníka dedia v prvej skupine deti poručiteľa a jeho manžel, každý rovnakým dielom.
Nezáleží na tom, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Rovnaké postavenie má aj osvojené dieťa. Samotné spolužitie s rodičom však z dieťaťa partnera zákonného potomka poručiteľa nerobí.
Kedy dedia vnuci
Ak niektoré dieťa poručiteľa nededí, napríklad preto, že zomrelo skôr, jeho podiel môžu nadobudnúť jeho deti. Rozdelia si ho rovnakým dielom. Rovnaký princíp pokračuje aj pri ďalších potomkoch.
Pri vydedení treba navyše posúdiť, či sa jeho účinky vzťahujú aj na ďalších potomkov. Podmienky rozoberáme v článku o vydedení a jeho zákonných dôvodoch.
Druhá dedičská skupina – manžel, rodičia a spoločná domácnosť
Ak nededia potomkovia, podľa § 474 Občianskeho zákonníka prichádzajú do úvahy:
- manžel alebo manželka,
- rodičia poručiteľa,
- osoby, ktoré splnili podmienky spolužitia v spoločnej domácnosti.
Dedičia dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Zosnulý nemal potomkov. Zanechal manželku a oboch rodičov. Iná oprávnená osoba s ním v spoločnej domácnosti nežila.
Manželka zdedí polovicu, matka jednu štvrtinu a otec jednu štvrtinu.
Ak by dedila iba manželka a jeden rodič, každý dostane polovicu. Ak by okrem manželky nebol žiadny ďalší dedič druhej skupiny, zdedí celé dedičstvo. Súrodenci zosnulého vtedy nenastúpia.
Dedí aj nezosobášený partner?
Druh alebo družka nededí automaticky len preto, že vzťah trval dlhé roky. Pri dedení zo zákona musí ísť o osobu, ktorá:
- žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a
- z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola výživou odkázaná na poručiteľa.
Samotné prihlásenie na trvalý pobyt nestačí. Naopak, odlišný evidovaný trvalý pobyt sám osebe nevylučuje skutočné spolužitie. Rozhodujú reálne pomery – spoločné bývanie, hospodárenie a fungovanie domácnosti.
Splnenie podmienok možno podľa okolností preukazovať napríklad dokladmi o spoločných výdavkoch, bývaní alebo svedeckými výpoveďami.
Najväčšie praktické riziko vzniká vtedy, keď má zosnulý deti. Ak dedia jeho potomkovia v prvej skupine, nezosobášený partner zo zákona nededí, hoci s ním žil desiatky rokov.
Ak chce vlastník zabezpečiť partnerovi bývanie, treba túto otázku riešiť včas. Jednou z možností môže byť vhodne nastavené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti. Ide o ochranu bývania, ktorá má vlastné pravidlá a nenahrádza vlastníctvo.
Tretia dedičská skupina – súrodenci, synovci a netere
Ak nededia potomkovia, manžel ani žiadny z rodičov, nastupujú súrodenci a osoby spĺňajúce uvedené podmienky spoločnej domácnosti.
Základným pravidlom sú rovnaké podiely. Ak niektorý súrodenec nededí, jeho podiel si rozdelia jeho deti – synovci a netere poručiteľa.
Príklad – partnerka a brat
Zosnulý nemal deti, nebol ženatý a jeho rodičia už nežijú. Zanechal brata a partnerku, ktorá spĺňa podmienky spoločnej domácnosti.
Partnerka a brat zdedia každý polovicu. Partnerka nemá pred bratom prednosť.
Ak by nebol žiadny súrodenec ani dieťa súrodenca, ktoré by mohlo dediť, oprávnená spolužijúca osoba môže v tretej skupine zdediť všetko.
Príklad – sestra a dve netere
Zosnulý zanechal sestru a dve dcéry svojho skôr zosnulého brata.
Sestra zdedí polovicu a každá neter jednu štvrtinu.
Podľa doterajšej úpravy sa zastupovanie súrodenca končí pri jeho deťoch. Deti netere alebo synovca už automaticky nenastupujú namiesto svojho rodiča. Práve toto pravidlo nový Občiansky zákonník zmení.
Štvrtá dedičská skupina – starí rodičia, strýkovia a tety
Ak nededí nikto v tretej skupine, podľa § 475a Občianskeho zákonníka dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, teda jeho starí rodičia.
Až keď nededí žiadny z nich, nastupujú ich deti, čiže v bežnej rodinnej situácii strýkovia a tety poručiteľa. Tí dedia rovnakým dielom.
Ak napríklad zostala jedna stará mama a ostatní starí rodičia už nežijú, pri splnení podmienok štvrtej skupiny dedí stará mama celé dedičstvo. Strýko alebo teta sa s ňou v tejto skupine o dedičstvo nedelia.
Bratranci a sesternice podľa doterajšej úpravy nededia zo zákona iba na základe tohto príbuzenstva. Dediť môžu napríklad zo závetu alebo ako osoby spĺňajúce podmienky spoločnej domácnosti.
Ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Pozor na spoločný byt manželov – nededí sa vždy celý
Pred výpočtom podielov treba určiť, čo patrilo zosnulému. Pri manželoch sa musí vyriešiť aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – BSM.
Príklad – spoločný byt v hodnote 180 000 eur
Manželia vlastnili byt v BSM. Manžel zomrel a zanechal manželku a dve deti. Predpokladajme, že pri vyporiadaní BSM pripadne každému z manželov polovica, nie sú dlhy ani ďalšie okolnosti meniace výsledok.
Výpočet má dva kroky:
- Manželke pripadne z vyporiadania BSM polovica bytu v hodnote 90 000 eur. Túto časť nededí.
- Druhá polovica vstúpi do dedičstva. Manželka a dve deti si ju rozdelia po tretinách.
Výsledkom bude podiel manželky dve tretiny na celom byte a podiel každého dieťaťa jedna šestina.
Ak by byt bol výlučným majetkom zosnulého, napríklad ho sám zdedil, rovnaký výpočet by sa nepoužil. Do dedičstva by spravidla vstúpil celý byt.
Pri následnom predaji zdedenej nehnuteľnosti si treba samostatne overiť daňové a odvodové povinnosti pri predaji. Dedičský podiel sám osebe neurčuje, či bude príjem z predaja oslobodený.
Čo zmení nový Občiansky zákonník od júla 2027
Nový Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a účinnosť nadobudne 1. júla 2027. Zachová štyri dedičské skupiny aj základné postavenie detí, manžela, rodičov a spolužijúcich osôb. Významné zmeny prinesie pri vzdialenejších príbuzných.
Po súrodencovi budú môcť nastúpiť aj vzdialenejší potomkovia
Podľa novej úpravy tretej skupiny nebude zastupovanie súrodenca obmedzené iba na jeho deti. Môže pokračovať aj k ďalším potomkom.
Ak napríklad brat poručiteľa aj jeho syn zomreli skôr, po novom bude môcť na príslušný podiel nastúpiť synovo dieťa – vnuk poručiteľovho brata. Musia byť, samozrejme, splnené podmienky dedenia v tretej skupine.
Vo štvrtej skupine pribudnú bratranci a sesternice
Zmena štvrtej dedičskej skupiny v § 1838 nového zákonníka má dva praktické dôsledky:
- Ak nededí niektorý starý rodič, na jeho podiel budú môcť nastúpiť jeho deti.
- Ak nededí ani príslušné dieťa starého rodiča, na jeho podiel budú môcť nastúpiť jeho deti. Tak sa k dedeniu dostanú aj bratranci a sesternice poručiteľa.
Rozhoduje dátum úmrtia, nie termín konania
Podľa § 1915 nového Občianskeho zákonníka sa pri dedení použije právo účinné v deň smrti poručiteľa.
Ak človek zomrie 30. júna 2027, dedičské skupiny sa posúdia podľa doterajšieho zákonníka, hoci sa konanie uskutoční až na jeseň. Ak zomrie 1. júla 2027 alebo neskôr, uplatní sa nový zákonník.
Časté otázky o dedičských skupinách
Po právoplatnom rozvode už človek nededí zo zákona ako manžel.
Ak dedia potomkovia v prvej skupine, súrodenci zo zákona nenastupujú. Súrodenec však môže byť ustanovený za dediča v závete, pričom treba rešpektovať ochranu potomkov.
Nie. Nezosobášený partner nemá zákonom zaručenú polovicu dedičstva. Musí spĺňať podmienky spoločnej domácnosti a zároveň musí prísť na rad skupina, v ktorej môže dediť.
Samotná intenzívnejšia starostlivosť nemení rovnaké zákonné podiely detí. Prípadné preukázané pohľadávky voči poručiteľovi sa posudzujú osobitne. Väčší podiel môže vyplývať napríklad z platného závetu alebo zo schválenej dohody dedičov.