Rast mzdy ešte nemusí znamenať, že si človek môže dovoliť viac. V auguste 2026 priemerné mzdy medziročne stúpli vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach. V dvoch však rast cien ich zvýšenie prevýšil.
Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, ktoré úrad zverejnil 14. októbra. Nominálne mzdy vzrástli od 2,2 % v informáciách a komunikácii po 7,8 % v doprave a skladovaní.
Kde mzdy prekonali infláciu?
Po zohľadnení zdražovania reálne mzdy stúpli v ôsmich odvetviach. Najvyšší rast dosiahla doprava a skladovanie, a to 4,6 %. V stavebníctve predstavoval iba 0,6 %.
Aspoň trojpercentný reálny rast zaznamenali aj maloobchod, veľkoobchod, predaj a oprava motorových vozidiel či ubytovanie.
Naopak, v informáciách a komunikácii a v reštauráciách a pohostinstvách reálne mzdy klesli. Vyšší priemerný zárobok tam nestačil na vyrovnanie rastu spotrebiteľských cien.
Prečo vyšší zárobok nemusí znamenať lepšiu životnú úroveň?
Nominálna mzda vyjadruje zárobok v eurách. Reálna mzda zohľadňuje aj zmenu cien a pomáha ukázať, ako sa vyvíja jeho kúpna sila.
Predstavme si zjednodušený príklad – človeku stúpne mesačný príjem z 1 000 na 1 030 eur, teda o 3 %. Ak však jeho rovnaký nákupný košík zdražie o 4 %, na pôvodný rozsah nákupov by potreboval 1 040 eur.
Priemer nehovorí, o koľko pridali vám
Augustové výsledky sú predbežné a pokrývajú desať vybraných odvetví. Nejde o priemernú mzdu za celé slovenské hospodárstvo. Tú Štatistický úrad zostavuje zo širších štvrťročných údajov.
Rovnako rast odvetvového priemeru neznamená, že každý zamestnanec dostal vyššiu mzdu. Pri hodnotení vlastnej situácie má preto význam porovnať svoj príjem aj pravidelné výdavky za rovnaké obdobie. Samotné percento rastu priemernej mzdy osobný rodinný rozpočet nevystihuje.