Keď ochorie dieťa alebo blízky človek, poistenec spravidla nemôže zostať v práci. Výpadok príjmu mu môže čiastočne nahradiť ošetrovné, bežne označované ako OČR. Ide o nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou – nie o mzdu ani o náhradu mzdy od zamestnávateľa.
Nárok však nevzniká automaticky iba z dôvodu, že niekto z rodiny potrebuje pomoc. Rozhoduje nemocenské poistenie, vzťah k ošetrovanej osobe, dôvod starostlivosti a pri zamestnancovi aj to, či počas daného obdobia nemá príjem za vykonanú prácu. Od 1. augusta 2026 navyše platia nové pravidlá pre okruh ošetrovaných osôb a elektronické vybavovanie dávky.
Skratka OČR sa v praxi používa pre ošetrovanie člena rodiny, neprítomnosť v práci aj samotnú finančnú dávku. V Zákone o sociálnom poistení však nájdeme pojem ošetrovné. Poistencovi patrí od prvého dňa, za ktorý splní podmienky, a počíta sa za kalendárne dni. Do obdobia sa preto započítavajú aj soboty, nedele a sviatky.
Pre zamestnanca má OČR dve roviny. Zamestnávateľ je podľa § 141 Zákonníka práce povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť, ak osobne a celodenne ošetruje alebo sa stará o osobu podľa zákona. Za tento čas však zamestnávateľ mzdu ani náhradu mzdy neplatí. Ošetrovné pri splnení podmienok poskytne Sociálna poisťovňa.
Kedy vznikne nárok na OČR?
Zákon rozlišuje ošetrovanie chorého človeka a starostlivosť o dieťa z iného zákonom uznaného dôvodu.
Poistenec môže ošetrovať najmä chorého príbuzného v priamom rade, dieťa, osvojiteľa, súrodenca, manžela alebo manželku a rodiča či osvojiteľa manžela alebo manželky. Od 1. augusta 2026 zákon zahŕňa aj chorého osvojiteľa, osvojiteľa manžela alebo manželky a manžela či manželku rodiča alebo osvojiteľa – v bežnom živote teda aj otčima alebo macochu. Zdravotný stav musí podľa lekára vyžadovať osobné a celodenné ošetrovanie.
Samostatnou situáciou je starostlivosť o dieťa, ktoré síce nemusí byť choré, ale:
- bola mu nariadená karanténa alebo izolácia,
- škola alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré navštevuje, boli rozhodnutím príslušného orgánu uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
- osoba, ktorá sa o dieťa bežne stará, ochorela, skončila v nemocnici alebo jej bola nariadená karanténa či izolácia.
V týchto prípadoch ide o dieťa do dovŕšenia 11 rokov. Pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je hranicou dovŕšenie 18 rokov. Takýto zdravotný stav sa preukazuje príslušným posudkom alebo rozhodnutím; ak ho rodič nemá, môže o posúdenie požiadať Sociálnu poisťovňu.
Veková hranica 11, prípadne 18 rokov sa viaže na uvedené prípady starostlivosti o dieťa. Ak je samotné dieťa choré a lekár potvrdí nevyhnutnosť jeho osobného a celodenného ošetrovania, zákon pri tejto vetve nároku rovnakú vekovú hranicu neurčuje.
Kto má nárok na ošetrovné?
O dávku môže žiadať zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo človek, ktorému potreba ošetrovania vznikla v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia. Ochranná lehota je spravidla sedem dní; ak poistenie trvalo kratšie, trvá iba toľko dní, ako samotné poistenie.
Zamestnanec nepotrebuje pred vznikom OČR získať 270 dní nemocenského poistenia. Počas obdobia, za ktoré žiada dávku, však nesmie mať z daného zamestnania príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Pri SZČO a dobrovoľne poistenej osobe Sociálna poisťovňa kontroluje riadne a včasné zaplatenie poistného. Podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch musí pri ošetrovnom splniť dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Krátkodobé a dlhodobé ošetrovné
Krátkodobé ošetrovné sa poskytuje najviac 14 kalendárnych dní od vzniku jednej potreby ošetrovania alebo starostlivosti. Ak potreba trvá iba sedem dní, dávka patrí za sedem dní. Ak choroba pokračuje tri týždne, Sociálna poisťovňa dávku aj tak vyplatí najviac za prvých 14 dní.
Pri tom istom prípade krátkodobej OČR sa poistenci nemôžu pri poberaní dávky vystriedať. Rodičia si teda nemôžu rozdeliť jednu chorobu dieťaťa napríklad na sedem dní pre matku a sedem dní pre otca. Dávka sa v tom istom prípade vyplatí iba raz a iba jednému poistencovi.
Dlhodobé ošetrovné je určené najmä pre starostlivosť o človeka po hospitalizácii trvajúcej najmenej päť dní, ak sa predpokladá potreba najmenej 30-dňovej osobnej starostlivosti v domácom prostredí, alebo pre ošetrovanie paliatívneho pacienta. Všetkým poistencom spolu sa pri tej istej ošetrovanej osobe vyplatí najviac za 90 dní počas 12 mesiacov od vzniku prvého nároku.
Na rozdiel od krátkodobej OČR sa rodinní príslušníci pri dlhodobej starostlivosti môžu striedať, spravidla najskôr po 30 dňoch. Ak bola potreba dlhodobej starostlivosti potvrdená elektronicky po 31. júli 2026, ukončenie starostlivosti jedného poistenca sa môže oznámiť elektronickým formulárom bez ďalšej návštevy lekára. Pri papierovom postupe zostáva potrebné potvrdenie lekára.
Ako sa vypočíta OČR
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy a ako dlho nemocenské poistenie trvalo. Pri zamestnancovi, ktorého poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka, je rozhodujúcim obdobím spravidla celý predchádzajúci kalendárny rok.
Denný vymeriavací základ sa zjednodušene určí takto:
súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období ÷ počet dní rozhodujúceho obdobia
Z počtu dní sa vynechávajú zákonom určené vylúčené obdobia, napríklad dni dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto orientačný výpočet z priemernej hrubej mzdy nemusí byť totožný s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, najmä ak sa mzda menila, poistenie vzniklo v priebehu roka alebo mal poistenec vylúčené obdobia.
Pre výpočet OČR môžete využiť aj našu Kalkulačku OČR.
Zamestnanec mal počas celého roka 2025 stabilnú hrubú mzdu 1 500 eur mesačne a nemal vylúčené obdobia. V roku 2026 sa desať kalendárnych dní stará o choré dieťa.
- súčet vymeriavacích základov: 12 × 1 500 eur = 18 000 eur,
- DVZ: 18 000 ÷ 365 = 49,3151 eura,
- ošetrovné na deň: 55 % z 49,3151 eura = 27,123305 eura,
- ošetrovné za desať dní: 271,30 eura po zákonnom zaokrúhlení.
V roku 2026 môže DVZ dosiahnuť najviac 100,2083 eura. Maximálne denné ošetrovné je preto 55,114565 eura a krátkodobá dávka za 14 dní môže dosiahnuť najviac 771,70 eura.
Ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti vznikne v roku 2027, maximálne denné ošetrovné sa zvýši na 58,586330 eura a krátkodobá dávka za 14 dní môže podľa Sociálnej poisťovne dosiahnuť najviac 820,30 eura.
Ako požiadať o OČR od augusta 2026
Ak potrebu ošetrovania potvrdí lekár elektronicky cez eZdravie, neznamená to, že dávka príde sama. Poistenec musí podať žiadosť o krátkodobé alebo dlhodobé ošetrovné – elektronicky cez Elektronický účet poistenca, prípadne písomne alebo osobne v pobočke. Sociálna poisťovňa si následne elektronický záznam lekára vyžiada z eZdravia.
Ak lekár elektronický záznam nevytvorí, vystaví papierovú žiadosť. Zamestnanec ju pred odoslaním Sociálnej poisťovni predloží na potvrdenie zamestnávateľovi. Pri uzavretí školy alebo zariadenia sa nevyžaduje potvrdenie lekára; rozhodujúce údaje potvrdzuje zariadenie. Presné formuláre a aktuálny postup sú dostupné na Ako požiadať o ošetrovné.
Zamestnanec by mal o prekážke a jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa a prekážku mu preukázať. Dávku vypláca Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí.
Najčastejšie omyly
Najčastejšie omyly vznikajú pri počítaní dní a pri zamieňaní dávky s pracovným voľnom. Štrnásť dní krátkodobého ošetrovného sú kalendárne dni, nie pracovné zmeny. Zamestnávateľ OČR „neprepláca“ – iba ospravedlňuje neprítomnosť, zatiaľ čo dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. Jednu krátkodobú OČR si nemožno rozdeliť medzi dvoch poistencov a samotný elektronický záznam lekára ešte nenahrádza žiadosť o dávku.
Ak konkrétna situácia nezapadá do zákonného okruhu osôb alebo dôvodov, samotná potreba zostať doma na vznik nároku nestačí. Pri OČR preto nerozhoduje iba rodinná situácia, ale aj presné zákonné podmienky.