Slovensku chýba právny rámec, ktorý by párom rovnakého pohlavia poskytoval primerané uznanie a ochranu rodinného života. Ústavný súd to pomenoval v odôvodnení nálezu, hoci návrhu poslancov na vyslovenie nesúladu vybraných ustanovení zákonov nevyhovel. Rozhodnutie samo nezavádza registrované partnerstvá ani nové nároky na dedenie či pozostalostný dôchodok. Vysvetľuje však, kde súčasná ochrana zlyháva a prečo riešenie patrí parlamentu.

Čo rozhodol Ústavný súd o pároch rovnakého pohlavia
Ústavný súd rozhodol 23. septembra 2026 vo veci návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady SR. V náleze PL. ÚS 5/2024-127 posudzoval vybrané ustanovenia zákona o rodine, Občianskeho zákonníka, zákona o sociálnom poistení a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Návrh sa týkal ochrany rodiny, vzájomnej vyživovacej povinnosti, postavenia blízkej osoby, dedenia, vdovských a vdoveckých dôchodkov aj zákonného vymedzenia rodinného príslušníka.
Výrok nálezu znie: „Návrhu nevyhovuje.“ Súd teda napadnuté ustanovenia nezrušil. Z odôvodnenia však nemožno vyvodiť, že považuje dnešnú ochranu párov rovnakého pohlavia za dostatočnú.
Práve naopak, Ústavný súd v bodoch 100 až 103 vysvetľuje, že problém spočíva v chýbajúcej súbežnej alebo alternatívnej úprave partnerského spolužitia. Existujúce pravidlá pre manželov samy osebe nemusia odporovať ústave. Právny poriadok však zároveň neposkytuje iný ucelený režim, cez ktorý by páry rovnakého pohlavia získali primeranú ochranu svojho vzťahu.
Prečo súd návrhu nevyhovel, keď vidí medzeru v zákonoch?
Rozhodujúci je rozdiel medzi zrušením existujúceho ustanovenia a vytvorením nového právneho inštitútu.
Ústavný súd môže v rámci svojich právomocí preskúmavať zákony a vysloviť ich nesúlad s ústavou. Nemôže však namiesto parlamentu pripraviť celý systém partnerského spolužitia – určiť, ako zväzok vznikne, aké práva a povinnosti založí, ako zanikne a čo sa stane po smrti jedného z partnerov. Súd preto problém označil za legislatívnu nečinnosť, nie iba za čiastkové legislatívne opomenutie.
Už 17. apríla 2024 súd odmietol časť návrhu, ktorá priamo napádala nečinnosť parlamentu, pre nedostatok svojej právomoci. V septembri 2026 následne rozhodol o zvyšnej časti týkajúcej sa konkrétnych ustanovení.
Nález teda obsahuje dve podstatné informácie:
- súd ponechal napadnuté pravidlá v platnosti,
- zároveň pomenoval nedostatočnú ochranu, ktorú môže systémovo vyriešiť zákonodarca.
Ochrana rodinného života neznamená povinnosť zaviesť manželstvo
V diskusii sa často spájajú dve odlišné otázky, a to možnosť uzavrieť manželstvo a možnosť získať právne uznanie partnerského vzťahu.
Ústavný súd ich rozlišuje. V bode 67 nálezu vysvetľuje, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) neukladá štátom povinnosť sprístupniť manželstvo párom rovnakého pohlavia. Vyžaduje však primeraný právny rámec na uznanie a ochranu ich rodinného života.
Tento prístup vychádza aj z rozsudku veľkej komory ESĽP Fedotova a ďalší proti Rusku zo 17. januára 2023. Súd v ňom konštatoval porušenie článku 8 dohovoru pre absenciu právneho uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia.
Slovenský ústavný súd zároveň upozornil na podstatný rozdiel oproti nezosobášenému páru muža a ženy – pár rovnakého pohlavia nemá podľa slovenského práva možnosť vstúpiť do manželstva. Chýbajúce manželské práva preto nemožno vysvetliť iba jeho rozhodnutím nezosobášiť sa.
Dedenie po partnerovi – spoločný život nemusí stačiť
Rozdiely v dedení patria medzi najciteľnejšie praktické následky.
Podľa Občianskeho zákonníka dedia v prvej dedičskej skupine deti a manžel poručiteľa, každý rovnakým dielom. Nezosobášený partner do tejto skupiny nepatrí, aj keby so zosnulým žil desaťročia.
To však neznamená, že partner rovnakého pohlavia nikdy nemôže dediť zo zákona. V druhej dedičskej skupine podľa § 474 môže dediť ako osoba zo spoločnej domácnosti, ak:
- nededia potomci poručiteľa,
- žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou,
- z tohto dôvodu sa staral o spoločnú domácnosť alebo bol výživou odkázaný na poručiteľa.
Samotná partnerská náklonnosť alebo rovnaká adresa preto ešte nenahrádzajú splnenie zákonných podmienok.
Peter a Martin spolu dlhodobo žijú. Byt vlastní iba Peter, ktorý má dcéru. Ak Peter zomrie bez závetu a dcéra dedí, Martin nezdedí podiel na byte iba preto, že bol Petrovým partnerom a v byte s ním býval.
Ak by Peter nemal dediacich potomkov, Martin by mohol dediť v druhej skupine po splnení uvedených podmienok. Jeho postavenie by však stále nebolo rovnaké ako postavenie manžela, zákon manželovi v tejto skupine zaručuje najmenej polovicu dedičstva.
Ústavný súd v bodoch 76 až 83 upozornil práve na slabšie a menej isté postavenie partnera. Možnosť dediť za určitých okolností nie je to isté ako stabilná zákonná ochrana partnerského vzťahu.
Je partner rovnakého pohlavia blízkou osobou?
Áno, môže ňou byť. Tvrdenie, že slovenské právo považuje partnerov rovnakého pohlavia za úplne cudzích ľudí vo všetkých situáciách, by bolo nepresné.
§ 116 Občianskeho zákonníka okrem príbuzných a manžela zahŕňa aj osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu jednej druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.
Pod túto definíciu môžu patriť aj partneri rovnakého pohlavia. Výslovne to uznáva tiež Ústavný súd v bode 75 nálezu.
Rozsah ochrany je však rozdielny. Postavenie blízkej osoby automaticky nezakladá všetky práva manžela, nezaraďuje partnera medzi dedičov prvej skupiny a nevytvára nárok na pozostalostný dôchodok. Ide o užitočné čiastkové pravidlo, ktoré nenahrádza ucelenú úpravu partnerstva.
Vdovský a vdovecký dôchodok nález automaticky nepriznáva
Pri pozostalostných dôchodkoch zákon vychádza z manželského statusu. Ako vysvetľuje aj Sociálna poisťovňa pri podmienkach vdovského dôchodku, samotné dlhodobé spolužitie druha a družky nárok nezakladá.
Ústavný súd sa v bodoch 89 až 94 zaoberal účelom pozostalostnej dávky – tá má zmierniť ekonomické dôsledky úmrtia človeka, s ktorým pozostalý zdieľal život a vzájomnú podporu. Takéto ekonomické väzby môžu existovať aj medzi partnermi rovnakého pohlavia.
Dvaja partneri roky spoločne platia bývanie a bežné výdavky. Po smrti jedného zostanú všetky náklady na druhom. Nález mu sám osebe nezaloží nárok na vdovecký dôchodok, hoci súd pomenoval problém chýbajúcej ochrany pri takomto sociálnom riziku.
Rozhodnutie preto nemožno čítať ako pokyn Sociálnej poisťovni, aby od určitého dátumu začala tieto dôchodky automaticky vyplácať aj partnerom.
Čo si partneri môžu upraviť už dnes
Existujúce právne nástroje dokážu vyriešiť časť problémov. Každý však plní inú úlohu:
| Nástroj | Čo môže vyriešiť | Čo nenahradí |
|---|---|---|
| Závet | Určenie partnera za dediča v medziach zákona | Všetky manželské práva ani ochranu neopomenuteľných dedičov |
| Podielové spoluvlastníctvo | Vlastnícky podiel každého partnera na spoločnom majetku | Automatické zdedenie podielu zosnulého |
| Splnomocnenie | Zastupovanie v konkrétnych veciach, kde ho právo umožňuje | Univerzálne postavenie manžela alebo rodinného príslušníka |
| Písomná majetková dohoda | Pravidlá financovania a vyrovnania vzájomných nárokov | Pozostalostné dávky či rodinnoprávny status |
Pri závete treba zohľadniť zákonnú ochranu potomkov. Ich nároky nemožno obísť iba tým, že človek v závete uvedie partnera. Osobitné pravidlá vysvetľujeme v článku o vydedení a jeho podmienkach.
Rovnako treba oddeliť vlastníctvo od dedenia. Ak partner vlastní polovicu bytu, táto polovica zostáva jeho majetkom aj po smrti druhého partnera. O tom, kto získa druhú polovicu, rozhodnú pravidlá dedenia a prípadný závet.
Čo nález znamená pre ďalšiu právnu ochranu
Rozhodnutie vytvára významný argumentačný základ pre ďalšiu legislatívnu diskusiu. Súd konkrétne pomenoval, ako chýbajúci právny status zasahuje do rodinného života, majetkového zabezpečenia a vzájomnej solidarity partnerov.
Zároveň neurčil termín prijatia zákona ani presnú podobu budúcej úpravy. Parlamentu nenariadil zaviesť registrované partnerstvá a párom nepriznal všeobecné odškodnenie.
Pre ľudí žijúcich v takýchto vzťahoch preto zostáva podstatné rozlišovať medzi uznaním právneho problému v odôvodnení súdu a vznikom konkrétneho nároku. Prvé nález prináša. Druhé treba naďalej posudzovať podľa príslušnej legislatívy a okolností konkrétneho prípadu.