O dávku v nezamestnanosti môže požiadať človek evidovaný na úrade práce, ktorý za posledné štyri roky získal najmenej 730 dní poistenia v nezamestnanosti. Dávka sa vypláca najviac šesť mesiacov. Od roku 2026 však už jej výška nezostáva rovnaká – prvé tri mesiace predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu, potom postupne klesne na 40 %, 30 % a napokon 20 %.
Na nárok nemá vplyv, či ste dostali výpoveď, odišli z práce sami, uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru alebo vám uplynula pracovná zmluva na určitý čas. Rozhoduje evidencia na úrade práce a potrebné obdobie poistenia.
Čo je dávka v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti je dávka zo systému sociálneho poistenia. Ľudia ju bežne označujú aj ako podporu v nezamestnanosti. Nejde však o dávku v hmotnej núdzi ani o automatickú platbu pre každého, kto prišiel o prácu.
Dávku priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa. Úrad práce vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a prijíma žiadosť o zaradenie do evidencie. Práve zaradenie do evidencie je jednou zo základných podmienok nároku.
Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti
Musíte splniť súčasne dve hlavné podmienky:
- úrad práce vás zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
- v posledných štyroch rokoch pred zaradením ste získali najmenej dva roky, teda 730 dní poistenia v nezamestnanosti.
Potrebných 730 dní nemusíte získať nepretržite ani u jedného zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa sčíta jednotlivé obdobia poistenia, ktoré patria do posudzovaných štyroch rokov.
Ktoré obdobia sa započítajú do 730 dní
Najčastejšie sa započíta obdobie, počas ktorého ste boli:
- zamestnancom povinne poisteným v nezamestnanosti,
- dohodárom s pravidelným mesačným príjmom, z ktorého vzniklo poistenie v nezamestnanosti,
- dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,
- za určitých podmienok policajtom alebo profesionálnym vojakom,
- poistený alebo zamestnaný v inom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, vo Švajčiarsku alebo v Spojenom kráľovstve.
Do obdobia poistenia sa môžu započítať aj niektoré obdobia bez vymeriavacieho základu. Patrí medzi ne napríklad dočasná pracovná neschopnosť, poberanie materského, ošetrovanie blízkej osoby alebo rodičovská dovolenka počas trvania pracovného pomeru.
Obdobie, ktoré už Sociálna poisťovňa použila na vznik predchádzajúceho nároku na dávku, nemožno použiť druhýkrát na vznik nového nároku.
Nie, ak ste boli zamestnancom. Nárok zamestnanca nezávisí od toho, či zamestnávateľ riadne zaplatil a odviedol poistné. Sociálna poisťovňa si prípadný dlh vymáha od zamestnávateľa, nie od zamestnanca.
Iné pravidlo platí pri dobrovoľnom poistení. Dobrovoľne poistená osoba musí poistné zaplatiť včas a v správnej výške. Zákon toleruje celkový dlh nižší ako päť eur.
Kto dávku spravidla nedostane
Samotná nezamestnanosť nestačí. Nárok spravidla nevznikne človeku, ktorý nemal potrebné poistenie. Ide najmä o:
- živnostníka, ktorý si dobrovoľne neplatil poistenie v nezamestnanosti,
- absolventa školy bez dostatočnej predchádzajúcej doby poistenia,
- študenta pracujúceho na brigádnickú dohodu, z ktorej nebol poistený v nezamestnanosti,
- človeka, ktorý za posledné štyri roky nezískal 730 dní poistenia,
- poberateľa starobného alebo predčasného starobného dôchodku,
- poberateľa invalidného dôchodku pri poklese schopnosti pracovať o viac ako 70 %,
- človeka, ktorý nie je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Ak sa po skončení práce nechcete evidovať na úrade práce, môžete zostať dobrovoľne nezamestnaným. V takom prípade však nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti a zdravotné poistenie si spravidla platíte sami.
Máte nárok, keď dáte výpoveď sami alebo skončíte dohodou?
Áno. Sociálna poisťovňa neskúma dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru. Nárok, výška dávky ani dĺžka jej poberania sa nemenia podľa toho, či:
- vám dal výpoveď zamestnávateľ,
- ste dali výpoveď sami,
- ste skončili pracovný pomer dohodou,
- zamestnávateľ s vami skončil pracovný pomer okamžite,
- vám uplynula pracovná zmluva na určitý čas.
Rovnako neprekáža, ak ste pri skončení pracovného pomeru dostali odstupné. Odstupné neodkladá začiatok nároku na dávku a samo osebe ho neruší. Stále však musíte splniť podmienku evidencie a 730 dní poistenia.
Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti
Žiadosť podáte na úrade práce podľa trvalého alebo obvyklého pobytu.
Ak požiadate do desiatich kalendárnych dní po skončení zamestnania, úrad vás zaradí odo dňa nasledujúceho po skončení práce. Ak požiadate neskôr, zaradí vás až dňom podania žiadosti.
Úrad práce odošle údaje Sociálnej poisťovni. Pobočku Sociálnej poisťovne potom spravidla nemusíte navštíviť.
Poisťovňa preverí obdobie poistenia, určí denný vymeriavací základ a rozhodne o nároku aj výške dávky.
Dávku môžete poberať len počas evidencie. Ak vás úrad vyradí, nárok na dávku zanikne dňom vyradenia.
Ak o dávku nepožiadate prostredníctvom úradu práce, môžete podať samostatnú žiadosť Sociálnej poisťovni elektronicky, poštou alebo osobne. Žiadosť však nepodávajte na oboch miestach súčasne.
Ak ste v deň skončenia pracovného pomeru dočasne práceneschopný, úrad práce vás počas PN do evidencie nezaradí. O zaradenie požiadajte po jej skončení.
Aké doklady potrebujete na úrad práce
Bežný zamestnanec predkladá najmä:
- platný občiansky preukaz,
- kópiu potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o skončení pracovného pomeru,
- kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.
Podľa predchádzajúcej situácie môže úrad požadovať aj doklad o skončení alebo pozastavení živnosti, potvrdenie o ukončení školy či iný dokument potrebný na zaradenie do evidencie.
Samostatná žiadosť o dávku podaná Sociálnej poisťovni spravidla nevyžaduje ďalšie prílohy. Výnimky sa týkajú najmä policajtov, vojakov a ľudí, ktorí pracovali v zahraničí.
Dávka v nezamestnanosti po skončení PN
Ak vám pracovný pomer skončil počas PN, úrad práce vás do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradí až po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak podáte žiadosť do desiatich kalendárnych dní od skončenia PN, úrad vás pri splnení podmienok zaeviduje odo dňa nasledujúceho po jej skončení. Od tohto dňa vám môže vzniknúť aj nárok na dávku v nezamestnanosti.
Samotná PN nárok na dávku automaticky neruší. Obdobie PN počas trvania pracovného pomeru sa započítava do potrebných 730 dní poistenia. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa obdobie PN zamestnanca vylúči, takže bežná PN počas zamestnania sama osebe neznižuje priemer, z ktorého Sociálna poisťovňa dávku vypočíta.
Pozor však na PN, ktorá pokračuje aj po skončení pracovného pomeru. Nárok sa posudzuje ku dňu zaradenia do evidencie po skončení PN. Posunie sa preto štvorročné obdobie, v ktorom Sociálna poisťovňa hľadá 730 dní poistenia, aj dvojročné obdobie rozhodujúce pre výpočet dávky. Dlhšia PN po zániku zamestnania tak môže v hraničnom prípade ovplyvniť nárok alebo výšku dávky.
Koľko je dávka v nezamestnanosti v roku 2026 a 2027
Sociálna poisťovňa vypočíta dávku z denného vymeriavacieho základu, skrátene DVZ. Zjednodušene ide o priemerný denný príjem, z ktorého ste platili poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2026 platia pri nových nárokoch tieto sadzby:
| Mesiac podporného obdobia | Výška dávky |
|---|---|
| 1. mesiac | 50 % DVZ |
| 2. mesiac | 50 % DVZ |
| 3. mesiac | 50 % DVZ |
| 4. mesiac | 40 % DVZ |
| 5. mesiac | 30 % DVZ |
| 6. mesiac | 20 % DVZ |
Rovnaké sadzby platia aj pre nároky, ktoré vzniknú v roku 2027.
Zníženie sa nevzťahuje na ľudí, ktorých úrad práce zaradil do evidencie najneskôr 31. decembra 2025. Tým zostala dávka vo výške 50 % DVZ počas celého šesťmesačného obdobia.
Ako sa vypočíta denný vymeriavací základ
Rozhodujúcim obdobím sú spravidla dva roky pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
DVZ = súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období ÷ počet dní rozhodujúceho obdobia
Sociálna poisťovňa z počtu dní vylúči obdobia, za ktoré sa poistné neplatilo, napríklad niektoré dni PN, OČR alebo poberania materského. DVZ zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.
Mesačnú sumu vypočíta takto:
Mesačná dávka = DVZ × príslušná percentuálna sadzba × počet kalendárnych dní
Výsledok zaokrúhli na desať eurocentov nahor. Dávka preto nie je každý mesiac rovnaká. Mesiac s 31 dňami prinesie o niečo vyššiu sumu ako 30-dňový mesiac alebo február.
Príklad pri hrubej mzde 1 500 eur
Sociálna poisťovňa uvádza príklad človeka s hrubým mesačným príjmom 1 500 eur a DVZ 49,2477 eura, ktorého úrad zaradil do evidencie 1. januára 2026:
| Mesiac | Sadzba | Dávka |
|---|---|---|
| január 2026 | 50 % DVZ | 763,40 € |
| február 2026 | 50 % DVZ | 689,50 € |
| marec 2026 | 50 % DVZ | 763,40 € |
| apríl 2026 | 40 % DVZ | 591,00 € |
| máj 2026 | 30 % DVZ | 458,10 € |
| jún 2026 | 20 % DVZ | 295,50 € |
| Spolu za šesť mesiacov | 3 560,90 € |
Príklad ukazuje, prečo nemožno jednoducho povedať, že podpora predstavuje polovicu hrubej mzdy počas šiestich mesiacov. Polovičná sadzba platí od roku 2026 iba prvé tri mesiace a výsledok ovplyvňuje aj počet dní v mesiaci.
Maximálna dávka v nezamestnanosti
Denný vymeriavací základ má zákonný strop. Jeho výška sa mení vždy 1. júla. Rozhoduje dátum vzniku nároku, teda deň zaradenia do evidencie.
| Vznik nároku | Maximálny DVZ | Maximum za 30 dní pri 50 % | Maximum za 31 dní pri 50 % |
|---|---|---|---|
| 1. 1. 2026 – 30. 6. 2026 | 100,2083 € | 1 503,20 € | 1 553,30 € |
| 1. 7. 2026 – 30. 6. 2027 | 106,5206 € | 1 597,90 € | 1 651,10 € |
Uvedené mesačné maximá platia pre prvý až tretí mesiac podporného obdobia. Ak jednotlivý mesiac podporného obdobia pokrýva celý 30-dňový alebo 31-dňový kalendárny mesiac, pri maximálnom DVZ 106,5206 eura vychádzajú tieto sumy:
| Mesiac podporného obdobia | 30-dňový mesiac | 31-dňový mesiac |
|---|---|---|
| 1. až 3. mesiac – 50 % DVZ | 1 597,90 € | 1 651,10 € |
| 4. mesiac – 40 % DVZ | 1 278,30 € | 1 320,90 € |
| 5. mesiac – 30 % DVZ | 958,70 € | 990,70 € |
| 6. mesiac – 20 % DVZ | 639,20 € | 660,50 € |
Presný výsledok závisí od dátumu zaradenia a počtu dní, za ktoré v danom mesiaci patrí konkrétna sadzba.
Aké maximum bude platiť v roku 2027
Od 1. januára do 30. júna 2027 platí maximálny DVZ 106,5206 eura. Maximálna dávka za plný mesiac preto zostane v tomto období rovnaká ako od júla 2026.
Od 1. júla 2027 sa maximálny DVZ opäť zmení. Vypočíta sa zo všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2026. Keďže pri príprave článku ešte nebola známa priemerná mzda za celý rok 2026, presnú sumu nemožno spoľahlivo uviesť. Článok preto treba po zverejnení údaja aktualizovať.
Ako dlho sa dávka vypláca
Podporné obdobie trvá najviac šesť mesiacov. Nárok vzniká dňom zaradenia do evidencie a končí najmä:
- uplynutím šiestich mesiacov,
- vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
- priznaním starobného alebo predčasného starobného dôchodku,
- priznaním invalidného dôchodku pri poklese schopnosti pracovať o viac ako 70 %,
- jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky,
- smrťou poberateľa.
Dávka patrí za kalendárne, nie iba pracovné dni. Sociálna poisťovňa ju vypláca mesačne pozadu. Na účet prichádza väčšinou do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Pri výplate v hotovosti ju poisťovňa doručuje spravidla medzi 18. a 27. dňom mesiaca.
Sociálna poisťovňa nevyplatí dávku v nezamestnanosti za dni, počas ktorých máte nárok na nemocenské, ošetrovné, materské alebo sa vám vypláca rodičovský príspevok.
Tieto dni sa nezapočítajú do šesťmesačného podporného obdobia. Po skončení výplaty uvedenej dávky Sociálna poisťovňa pokračuje vo vyplácaní dávky v nezamestnanosti, ak naďalej zostávate v evidencii úradu práce.
Môžete počas poberania dávky pracovať?
Sociálna poisťovňa samotný ďalší príjem netestuje. Rozhodujúce však je, či naďalej spĺňate podmienky evidencie na úrade práce. Ak vás úrad pre prácu alebo podnikanie vyradí, zanikne vám aj nárok na dávku.
Počas evidencie môžete za zákonných podmienok pracovať na dohodu. V roku 2026 platí najmä toto:
- dohoda môže u jedného zamestnávateľa trvať spolu najviac 40 dní v kalendárnom roku,
- nesmie ísť o zamestnávateľa, u ktorého ste pracovali bezprostredne pred zaradením do evidencie,
- odmena nesmie za mesiac presiahnuť životné minimum pre jednu plnoletú osobu; od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 ide o 295,22 eura,
- kópiu dohody musíte úradu odovzdať najneskôr deň pred jej začiatkom,
- výšku odmeny musíte úradu preukázať do ôsmich kalendárnych dní.
Pred podpisom dohody si podmienky overte na úrade práce. Prekročenie limitu alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti môže viesť k vyradeniu z evidencie.
Dávka po rodičovskej dovolenke
Rodičovská dovolenka počas trvania pracovného pomeru sa započítava do potrebného obdobia poistenia. Osobitné pravidlá platia pri výpočte dávky:
- ak sa pracovný pomer skončí v rovnaký deň ako rodičovská dovolenka a v rozhodujúcom období bola iba rodičovská dovolenka, Sociálna poisťovňa vychádza z príjmu dosiahnutého počas dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku,
- ak po rodičovskej dovolenke ešte pracujete a máte príjem, poisťovňa spravidla určí dávku z vymeriavacieho základu dosiahnutého po skončení rodičovskej dovolenky.
Aj krátke obdobie práce po rodičovskej dovolenke preto môže ovplyvniť výšku dávky. Pri konkrétnej situácii sa oplatí požiadať Sociálnu poisťovňu o individuálny informatívny výpočet ešte pred skončením pracovného pomeru.
Obdobie poistenia získané v inom štáte EÚ, EHP, vo Švajčiarsku alebo za určitých podmienok v Spojenom kráľovstve sa môže započítať do potrebných 730 dní. Zahraničná inštitúcia ho potvrdzuje prenosným dokumentom PD U1. Ak ho nepredložíte, Sociálna poisťovňa si ho môže vyžiadať elektronicky.
Pri návrate zo zahraničia však záleží aj na tom, kde ste si počas práce zachovali centrum záujmov a či ste boli cezhraničným pracovníkom. Samotný slovenský trvalý pobyt preto ešte automaticky neznamená, že dávku musí vyplatiť Slovensko.
Slovenskú dávku možno za splnenia podmienok dočasne preniesť aj pri hľadaní práce v inom členskom štáte. Spravidla musíte byť pred odchodom aspoň štyri týždne evidovaný na Slovensku, vopred požiadať o export dávky a po príchode sa v stanovenej lehote prihlásiť na zahraničnom úrade práce.
Jednorazové vyplatenie 50 % zostávajúcej dávky
Ak ste dávku poberali najmenej tri mesiace a následne vás úrad vyradil z evidencie, môžete písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Nejde o vyplatenie celého zvyšku. Dostanete iba jeho polovicu. Po vyplatení stratíte právo neskôr dočerpať zostávajúcu časť pôvodnej dávky. Pred podaním žiadosti preto porovnajte dve možnosti:
- nechať si právo na dočerpanie pre prípad, že sa do dvoch rokov opäť ocitnete bez práce,
- alebo prijať teraz 50 % zostávajúcej sumy a pôvodný nárok definitívne ukončiť.
Sociálna poisťovňa túto sumu nevyplatí automaticky. Musíte podať písomnú žiadosť. Nárok na jej výplatu sa premlčí po troch rokoch odo dňa vyradenia z evidencie.
Áno. „Podpora v nezamestnanosti“ je bežné pomenovanie. Zákon a Sociálna poisťovňa používajú názov dávka v nezamestnanosti.
Áno, ak splníte podmienku evidencie a 730 dní poistenia. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá na nárok ani výšku dávky vplyv.
Nie. Vyplatenie odstupného samo osebe nevylučuje ani neodkladá dávku v nezamestnanosti.
Nie. Obdobia poistenia sa môžu sčítať z viacerých zamestnaní. Rozhodujúce je, aby ste v posledných štyroch rokoch získali spolu najmenej 730 dní poistenia.
Povinne poistená SZČO neplatí automaticky poistenie v nezamestnanosti. Nárok jej môže vzniknúť, ak bola dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, riadne zaplatila poistné a splnila ostatné podmienky.
Nárok môžete získať aj pri neskoršej evidencii, ak stále spĺňate podmienku 730 dní v posudzovaných štyroch rokoch. Úrad vás však zaradí až dňom podania žiadosti, nie spätne ku dňu po skončení práce. Za predchádzajúce obdobie dávku nedostanete a musíte mať vyriešené zdravotné poistenie.
Vychádza z vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistenie v nezamestnanosti. Pri bežnom zamestnancovi preto zjednodušene vychádza z hrubých príjmov, nie z čistej mzdy pripísanej na účet.